Lex Barker bol americký herec. Jeho vlastné meno bolo Alexander Crichlow Barker Jr. a narodil sa 8. mája 1919 v mestečku Rye v štáte New York. Jeho otec Alexander Crichlow Barker Sr. bol bohatý kanadský staviteľ a neskôr burzový maklér. Jeho matka Marion Thornton Beals bola Američanka. Mal jednu staršiu sestru, Fredericu Ameliu Barlow. Narodila sa o dva roky skôr ako on a zomrela v roku 1980.
Lex Barker vyrastal v New Yorku a v dedine Port Chester spadajúcej pod mestečko Rye. Navštevoval chlapčenskú školu Fessenden School vo West Newtonu v štáte Massachusetts a následne Phillips Exeter Academy v meste Exeter v štáte New Hampshire. Počas školských rokov sa venoval tak športu (americkému futbalu), ako aj hudbe – hral na hoboj. Po strednej škole začal študovať na Princetonskej univerzite v štáte New Jersey. Štúdium však nedokončil, pretože sa pridal k divadelnej spoločnosti. Jeho rodina tento jeho záujem ťažko niesla.
Rovnako ako mnoho mužov tej doby, Lex Barker vstúpil do armády a zúčastnil sa bojov druhej svetovej vojny. Bol však zranený. Zranenie hlavy bolo tak vážne, že mu lekári museli časť lebečnej kosti nahradiť. Spôsobovalo mu potom po zvyšok života veľké bolesti. Bol zranený aj do nohy. Počas rokov strávených v armáde sa mu podarilo získať hodnosť majora. Za zranenia v boji bol ocenený medailou Purpurové srdce. Koniec vojny už nezažil len ako vojak, ale ako herec. Potom, čo bol so svojimi zraneniami poslaný na zotavenie, sa vydal do filmových štúdií natočiť svoj vôbec prvý film, Doll Face (1945).
Jeho pekná tvár, výška cez 190 cm a tiež talent mu okamžite zaistili prísun rolí. Už zo začiatku svojej kariéry hral s vtedajšími veľkými hviezdami strieborného plátna, ako boli Gary Cooper (Plášť a dýka z roku 1946 a Neporazená z roku 1947), Loretta Young (Farmárova dcéra, 1947) či Cary Grant a Myrna Loy (Vysnívaný dom pána Blandingsa, 1948).
V roku 1949 bol obsadený do úlohy Tarzana a zostal jej verný aj po niekoľko ďalších rokov. Celkom túto rolu hral v piatich filmoch, posledný z nich mal premiéru v roku 1953. Následne získal roly napríklad vo snímkach Všetky člny na vodu (1956), Kožená pančucha (1957) alebo Capitan Fuoco (1958). To už sa presunul do Európy, pretože v Amerike o neho nebol taký záujem. V roku 1960 sa mu pošťastilo získať rolu vo filme Sladký život, ktorý režíroval preslávený taliansky režisér Federico Fellini. Ten istý rok si zahral v ďalšom talianskom filme, tentoraz režírovanom Giorgiom Simonellim. Išlo o snímku Robin Hood a piráti.
V roku 1962 už prišiel jeho prvý film, v ktorom hral Old Shatterhanda. Volal sa Poklad na striebornom jazere. Hral tu jednu z hlavných rolí po boku Vinnetoua, ktorého stvárnil francúzsky herec Pierre Brice. Film bol natočený v vtedajšej Juhoslávii. Dôležitú rolu v tomto filme dostal tiež česko-britský herec Herbert Lom, ktorý je známy zvlášť pre svoju rolu inšpektora Dreyfusa vo filmoch o Ružovom panterovi. Ďalší film Lexa Barkera zo série o Vinnetouovi podľa predlohy diel Karla Maya bol nazvaný Vinnetou a bol natočený o rok neskôr. Ďalej sa objavil vo Vinnetou – Červený gentleman (1964), Old Shatterhand (1964), Vinnetou – Posledná strela (1965), Vinnetou a miešanka Apanači (1966) a Vinnetou a Old Shatterhand v údolí smrti (1968).
Po veľkom úspechu na európskom kontinente sa pokúsil vrátiť späť do USA, ale tam už bol zabudnutý a mal len menšie roly. Lex Barker zomrel v Amerike dňa 11. mája 1973, keď ho postihol infarkt po ceste na Lexington Avenue v New Yorku.