Thomas Jefferson bol v poradí tretím prezidentom Spojených štátov amerických. Narodil sa 13. apríla 1743 v Shadwellu vo Virgínii ako jedno z desiatich detí zámožných rodičov, ktorí boli majiteľmi rozsiahlych plantáží. Jeho otec Peter Jefferson zomrel, keď mal Thomas Jefferson štrnásť rokov, a ten po ňom zdedil pozemky.
Od roku 1752 navštevoval školu a bol veľmi talentovaný na štúdium jazykov. Zvládal okrem iného latinčinu a francúzštinu. Po smrti otca sa presťahoval ku Gordonsville a študoval u reverenda Jamesa Mauryho, u ktorého aj býval. Učil sa históriu a tiež prírodné vedy. Od roku 1760 potom študoval filozofiu u profesora Williama Smalla na College of William & Mary. Tu sa venoval aj matematike. Naďalej sa zdokonaľoval aj vo francúzštine a gréčtine. Potom, keď úspešne túto školu ukončil, sa rozhodol pre štúdium práva u Georgea Wytheho. Stal sa jedným z najpreslávenejších právnikov svojej doby s veľmi vysokou mierou úspešnosti vyhratých procesov. V období svojej advokátskej praxe spoznal veľmi zámožnú vdovu Marthu Wayles Skelton a v roku 1772 sa s ňou oženil. Mali spolu šesť detí, avšak len dve z nich sa dožili dospelého veku. V roku 1782 potom zomrela aj Martha.
Thomas Jefferson bol jedným z hlavných strojcov americkej Deklarácie nezávislosti zo 4. júla 1776. Tá mala viesť k uplatneniu práv a slobôd občanov, týkala sa práva na vlastníctvo súkromného majetku, možnosti voľby vlády a pod. Jefferson sa tiež zasadzoval za zrušenie otroctva, hoci sám otrokov vlastnil. Táto téma viedla k vášnivým debatám a jeho návrh bol opakovane zamietnutý, čo niesol s istou dávkou nevôle. Medzi rokmi 1779–1781 zastával post guvernéra Virgínie. Potom sa spoločne s Benjaminom Franklinom a Johnom Adamsom presunul do Európy, aby tu dojednali výhodnejšie obchodné styky s Veľkou Britániou, Španielskom a Francúzskom. V období rokov 1785–1789 bol vymenovaný americkým veľvyslancom vo Francúzsku. Tu sa tiež stal prívržencom Veľkej francúzskej revolúcie a hlásil sa k nej aj neskôr aj v Amerike.
V roku 1789 sa Thomas Jefferson vrátil späť do Spojených štátov a stal sa ministrom zahraničných vecí. Pre neustále spory s ministrom financií Alexandrom Hamiltonom však z funkcie v roku 1793 odstúpil. Po prvýkrát sa pokúšal uspieť v prezidentských voľbách v roku 1796. Prezidentom sa však stal John Adams a Jefferson sa stal viceprezidentom. V nasledujúcich voľbách sa stal v poradí tretím prezidentom Spojených štátov amerických. Porazil ako Johna Adamsa a Charlesa Pinckneyho za federalistov, tak aj svojho konkurenta za republikánov Aarona Burra. Vo svojom prvom období v úrade prijal opatrenia na zníženie štátneho dlhu. Okrem iného zredukoval výdavky na armádu. Započal reformu v justičných zákonoch a zrušil daň z liehovín. Jeho druhé funkčné obdobie, kedy obhájil zotrvanie v úrade, začalo 4. marca 1805. V tomto období okrem iného vyšiel zákon o zákaze dovozu otrokov. Pre sústavné spory s Anglickom a Francúzskom, kedy obe krajiny narúšali suverenitu Ameriky, nariadil vyhlásiť obchodné embargo. Toto uznesenie sa však v praxi nijako neosvedčilo a viedlo naopak k destabilizácii amerického loďarstva a strate mnohých pracovných miest, ktoré boli na tomto obchode závislé. Pod týmto tlakom toto embargo krátko pred vypršaním svojho druhého prezidentského obdobia zrušil. Pred nasledujúcimi prezidentskými voľbami sa rozhodol, že už kandidovať nebude, a svoje miesto prenechal priateľovi Jamesovi Madisonovi. Úrad opustil 4. marca 1809 a vrátil sa späť do Virgínie.
Aj po odchode z prezidentského postu zostal politicky aktívny a bol zdrojom rád pre svojich nástupcov. Zomrel 4. júla 1826, v rovnaký deň ako John Adams. Bolo to 50 rokov od ratifikácie Deklarácie nezávislosti.