Hermann Göring bol pilot, vojenský veliteľ, popredný predstaviteľ nacizmu a vojnový zločinec. Otec bol armádny generál a rodinné prostredie ho viedlo k záujmu o vojenstvo. Od detstva sa hral s vojačikmi, obliekal si vojenské uniformy a pracoval na fyzickej sile. V šestnástich rokoch odišiel do Berlína študovať vojenskú akadémiu, na ktorej patril medzi najlepších študentov a absolvoval ju s vyznamenaním. Po dokončení akadémie sa pridal k pruskej armáde a vstúpil do pešieho pluku princa Viliama.
Prvú svetovú vojnu začal v Mülhausene blízko francúzskych hraníc, ale kvôli vlhkosti v zákopoch ochorel. Rozhodol sa skúsiť dráhu pilota a pridal sa k letectvu. Za úspešné bombardovacie aj prieskumné misie bol vyznamenaný Železným krížom prvej triedy. Pokračoval v úspešných náletoch a získaval ďalšie ocenenia, takže po ukončení vojny bol považovaný za skvelého pilota. Bol však veľmi nespokojný s nemeckou porážkou a vinil za ňu židovské sprisahanie. Nadviazal ďalej na letectvo a v roku 1922 vstúpil po zoznámení s Hitlerom do nacistickej strany. Po neúspešnom pivnom puči bol zranený a utiekol do Talianska, kde nadviazal styky s Mussolinim. Kvôli liečbe zranení sa stal do konca života závislým na morfiu.
V roku 1927 sa vrátil do Nemecka a obnovil blízku spoluprácu s Hitlerom. Po voľbách v roku 1932 sa nacisti stali najsilnejšou stranou a Göring bol zvolený do funkcie predsedu Ríšskeho snemu. Po nacistickom prevzatí moci o rok neskôr povýšil na ministra vnútra a letectva a založil tajnú štátnu políciu, tzv. gestapo. Podieľal sa na likvidácii vedenia SA, u ktorého sa Hitler obával vzbury. Popri tom mu bola zverená výroba nemeckého letectva. Inicioval obsadenie Rakúska, ktoré disponovalo prírodnými zdrojmi a kvalifikovanými robotníkmi. Následne sa podieľal na vzniku Mníchovskej dohody a okupácii Československa.
Na začiatku druhej svetovej vojny patril medzi kritikov okamžitého rozpútania vojny, ale Hitler trval na svojom. Stal sa súčasťou vojnového kabinetu a Hitler ho vymenoval za svojho prvého nástupcu. Göringom vybudované letectvo sa totiž skvele osvedčilo a do veľkej miery umožnilo bleskové nacistické víťazstvá. Potom pre neho bola vytvorená špeciálna funkcia ríšskeho maršála Veľkonemeckej ríše, vďaka ktorej sa stal najvyššie postaveným generálom v Nemecku. Od roku 1939 bol rovnako vrchný veliteľ Luftwaffe. Začal bombardovanie Británie, aby ju donútil k podpísaniu mieru, ale Británia sa nenechala zlomiť a naopak začala letecké protiútoky. Kvôli dlhej vojne na mnohých frontoch začalo nemecké letectvo postupne slabnúť a spojenecké lietadlá začali bombardovanie nemeckých miest. Tým stratil dôveru Hitlera aj popularitu u verejnosti.
Postupom času bolo zrejmé, že nacisti vojnu prehrajú. Hitler sa rozhodol zostať v Berlíne až do konca a potom spáchať samovraždu. Vodcovo rozhodnutie zomrieť si Göring vyložil tak, že je ako jeho nástupca povinný prevziať riadenie krajiny. Žiadal Hitlera o povolenie, ale telegram zachytil Bormann a presvedčil Hitlera, aby ho zbavil všetkých funkcií za velezradu. Göring súhlasil, rezignoval a po obsadení Nemecka sa dobrovoľne vzdal americkej armáde, aby nebol zajatý Sovietmi.
V rámci Norimberského procesu bol súdený za mnoho vojnových zločinov. Hájil sa tým, že Hitlerove rozkazy musel poslúchať, inak by vystavil rodinu smrteľnému nebezpečenstvu. Rovnako tak tvrdil, že o koncentračných táboroch nevedel, pretože ich zriaďovali iní nacisti. Súd však vedel, že bol po Hitlerovi druhý najmocnejší nacista a inicioval mnoho nacistických akcií, preto ho odsúdil na trest smrti obesením. V noci pred popravou Göring prehltol kapsulu s kyanidom, aby sa vyhol potupnému obeseniu.