Jan Hus bol stredoveký učenec, teológ a cirkevný reformátor. Medzi odbornou verejnosťou panuje zhoda, že sa narodil v juhočeskom Husinci a navštevoval školu v neďalekých Prachatíciach. Hoci pochádzal z chudobných pomerov, dokázal sa dobre učiť a dostal sa vďaka tomu na pražskú Karlovu univerzitu, kde prehĺbil svoje teologické vzdelanie a rozhodol sa pre kňazskú dráhu. Venoval sa rovnako hudbe, upravoval piesne a zarábal si spevom v kostole. V roku 1396 získal titul magister slobodných umení na všeobecnej artistickej fakulte a následne sa venoval výučbe a kázaniu. Rozhodol sa vyštudovať ešte odbornú teologickú fakultu, ale získal len bakalársky titul, pretože magisterské štúdium musel prerušiť kvôli politickým sporom.
Hus bol členom akademickej obce a vyučoval na univerzite, ale význam prikladal hlavne kňazskej funkcii a kázaniu pre široké ľudové vrstvy. Vďaka popularite sa presunul do Betlehemskej kaplnky, ktorá ponúkala dostatočný priestor. V kázniach kritizoval katolícku cirkev a hlásal jej nápravu a odklon od svetského bohatstva, čo bol vtedy silný trend po celej kresťanskej Európe. Vďaka presvedčivému štýlu a premyslenej argumentácii sa stal jednou z popredných osobností českej reformácie. Pre podozrenie z kacírstva sa dostal do sporov s pápežom Alexandrom V. a bola na neho uvalená kliatba, ale Hus napriek tomu pokračoval v kázni. Tento spor sa podarilo vyriešiť vďaka zásahu kráľa Václava IV., ktorý stál na strane reformného prúdu.
Čoskoro však prišli ďalšie spory, pretože Hus začal kritizovať odpustky alebo krížové výpravy, čo obnovilo nepriateľstvo s pápežom. Husovi predošlí spojenci vrátane kráľa už neboli tak radikálni a usilovali o dobré diplomatické vzťahy s Vatikánom, takže Hus stratil pevnú pozíciu a v odpore proti pápežovi bol stále osamelší. Aby sa vyhol cirkevným zákazom a mohol kázať, odišiel na juhočeský vidiek, kde pokračoval v silnej kritike katolíckej cirkvi. Začal podporovať rovnako preklad Biblie do českého jazyka, aby ju mohli čítať aj bežní ľudia a vymanili sa tak z vplyvu skazených cirkevných autorít.
Roku 1413 bol zvolaný Kostnický koncil, ktorý mal vyriešiť rozkoly v cirkvi a rozmach kacírstva. Hus sa koncilu zúčastnil kvôli presvedčeniu, že bude môcť vyložiť argumenty na podporu reformných názorov. Skutočným motívom pozvania však bol kacírsky proces a Hus bol krátko po príchode zatknutý. V zlých podmienkach bol väznený až do roku 1415, keď bol na žiadosť kráľa Žigmunda presunutý do lepších podmienok. Cirkevní predstavitelia požadovali odvolanie kacírskych výrokov a v rámci verejného vypočutia odsúdili niekoľko citácií, ale Hus sa snažil viesť debatu a vysvetliť skutočný význam niektorých myšlienok. Koncil obhajobu neprijal a naďalej požadoval odvolanie kacírského učenia. Na Husa naliehalo aj niekoľko českých šľachticov, aby si zachránil život a odvolal sporné výroky, ale to odmietol a v lete roku 1415 bol upálený.
Kostnická poprava mala silnú odozvu, pretože v Čechách mal Hus mnoho prívržencov medzi bežnými ľuďmi aj šľachticmi, ktorí jeho upálenie považovali za diplomatický útok na celé České kráľovstvo. Situáciu vyostrilo, keď bol v súvislosti s Husom upálený aj kazateľ Jeroným Pražský. Reformné myšlienky sa rýchlo šírili a viedli až k husitskej revolúcii, ktorá ovplyvnila podobu celej katolíckej cirkvi. Jan Hus sa stal symbolom autentického a vnútorne pravdivého človeka a založil silnú tradíciu českého reformátorstva, ku ktorej sa hlásil aj prezident Masaryk.