Charles Bukowski, vlastným menom Heinrich Karl Bukowski, po presťahovaní do USA Henry Charles Bukowski, známy aj pod prezývkami Hank či Buk, bol nemecký a neskôr americký spisovateľ, básnik, prozaik a fejetonista, preslávený predovšetkým svojím vulgárnym štýlom.
Charles sa narodil 16. augusta 1920 v nemeckom meste Andernach, kde jeho otec slúžil v miestnej posádke americkej armády. Matka Katherine Fett bola krajčírka. Roku 1924 sa celá rodina presťahovala do Los Angeles. Pretože malý Charles nevedel dobre po anglicky, nebol obľúbený v kolektíve, možno bol aj šikanovaný, a tak sa stále častejšie uzatváral do seba a čítal. Mnoho z autorov, ktorých vtedy prečítal (Turgenev, Dostojevskij, Céline, Kafka), ho ovplyvnilo v jeho následnej tvorbe. Jeho pocitom zmaru nepridalo ani to, že strednú školu študoval spoločne s deťmi z vyššej spoločnosti a dosť bohatými, kde ostro vynikala jeho chudoba. Navyše nebol schopný nadviazať vzťah s dievčatami. Smutné bolo, že ani doma nenašiel zastanie: otec bol príliš prísny a matka mäkká na to, aby sa ho zastala. Na vysokej škole študoval dva roky literatúru a divadlo, ale medzitým začala druhá svetová vojna a on sa v opozícii proti všetkým (otcovi, učiteľom, spolužiakom) postavil na stranu fašistického Nemecka. Keď to jeho otec zistil, vyhodil ho z domu, matka mu poskytla nejaké peniaze a Charles si našiel podnájom. Nezostal u jedného a vystriedal niekoľko amerických miest – New Orleans, Atlanta, San Francisco, väčšinou sa ničím neživil a žil na okraji spoločnosti. Dokonca ho zatkla FBI, pretože bol podozrivý, že sa vyhýba vojenskej službe. Potom vydal niekoľko poviedok, ale väčšinou žil dosť bohémskym životom. Prvýkrát sa tiež zamiloval, a to do o 10 rokov mladšej alkoholičky Jane Cooney Bakerovej, s ktorou ho síce spájal negatívny vzťah ku svetu, ale aj pitky, hádky, nočný život a žiarlivosť. Vzťah sa nakoniec rozpadol, napriek tomu sa Jane stala predlohou pre jeho básnické zbierky aj romány, vymenujme aspoň Poštový úrad či Faktótum.
V 50. rokoch mu krátko po sebe zomreli obaja rodičia, a aj on mal namále, keď mu kvôli alkoholizmu praskol a začal krvácať žalúdočný vred. Našťastie prežil a aj z tohto obdobia a prostredia vznikla poviedka – Život a smrť na sociálnom oddelení. Básnik sa hľadal ďalej, v roku 1957 sa prvýkrát oženil, a to s básničkou Barbarou Frye, avšak po dvoch rokoch sa rozviedli. Medzi jeho ďalšie partnerky a múzy patrila Linda Kingová, tentoraz sochárka, ďalej potom Liza Williamsová, Pamela Millerová a Linda Lee Beighle, s ktorou sa dokonca oženil a mali spolu dcéru. Všetky predchádzajúce vzťahy stroskotali na jeho nezávislej povahe, ale s Lindou už vydržal až do svojej smrti, aj keď ani toto manželstvo nebolo vždy harmonické.
Na starobu bol nakoniec aj napriek pitiu alkoholu dobre zabezpečený, a to vďaka naozaj plodnému písaniu. Jeho tvorba je taká obsiahla, že sa ju dodnes žiadnemu literárnemu historikovi nepodarilo dať dohromady celú.
Ku koncu života však Bukowski najprv ochorel na tuberkulózu, čo však prinieslo aj pozitívum, pretože kvôli antibiotikám zistil, že môže žiť aj bez alkoholu. Potom sa mu však osudnou stala leukémia, kedy mu nepomohla ani chemoterapia a on svoj boj o život vzdal – mal 74 rokov.
Plodná Bukowského tvorba sa nedá vpísať do jedného článku, pretože by obsiahla celú knihu. Napriek tomu môžeme uviesť, že v jeho prozaických dielach sa veľmi často vyskytuje postava menom Henry Chinaski, čo nie je nikto iný ako autorovo alter ego. Okrem vyššie uvedených napísal ešte romány: Ženy, Šunkový nárez, Hollywood a Škvár. Vulgárne poviedky prináša zbierka Zápisky starého prasáka. Ďalšie sú napríklad Všetky riťky sveta aj tá moja, Erekcie, ejakulácie, exhibície a ďalšie príbehy obyčajného šialenstva, Najkrajšia ženská v meste. Z básnických zbierok boli do češtiny preložené zatiaľ len niektoré: Vtáčik posmievačik, praj mi šťastie, Niekedy ste tak sami, až to proste dáva zmysel, Príliš blízko jatok, Tvrdý chlieb.