George Gordon Byron, lord, bol anglický básnik, jeden z najvýznamnejších romantických básnikov.
Lorg George Gordon Byron pochádzal po otcovi zo starého normanského rodu, ktorý prišiel do Anglicka s Viliamom Dobyvateľom v roku 1066. Po matke zasa pochádzal z jedného z najvznešenejších škótskych rodov. Manželstvo oboch šľachtických rodičov však nebolo šťastné, matka vraj nebola vôbec pekná a otec si ju vzal iba pre peniaze. Nakoniec otec od rodiny odišiel a zomrel kdesi vo Francúzsku. Chlapec potom vyrastal len s matkou a opatrovateľkou, museli sa kvôli nedostatku peňazí presťahovať na vidiek do Škótska. Matka sa k chlapcovi správala dosť nevyrovnane, opatrovateľka ho zase telesne týrala, a možno ho aj pohlavne zneužila. Chlapec tak síce v škole vynikal svojimi znalosťami, ale zároveň bol nezvládateľné dieťa. Jediné, čo ho nabíjala energiou, bola príroda v škótskej vysočine. Po smrti svojho starého otca sa v 10 rokoch stal hlavou rodu a zdedil Newsteadské opátstvo. Toto miesto miloval, ale prežil tu ďalšie trápenie, a to keď sa zamiloval do Mary Ann Chaworthovej zo susedného zámku, ktorá však jeho lásku neopätovala a vydala sa za iného. Jeho sklamanie ho viedlo do náručia iných žien a tiež si dopisoval (intímne) so svojou nevlastnou sestrou. Byron študoval Trinity College v Cambridge, kde opäť vynikal znalosťami, ale aj zaháľčivým a zhýralým životom. Z tohto obdobia vznikla zbierka Hodiny zaháľky. Po doštudovaní sa natrvalo usadil v Newsteade a so svojimi priateľmi tu usporadúval nočné zábavy. So svojím priateľom Hobhousom podnikol cestu po Európe - Španielsko, Francúzsko, Malta, Albánsko a Grécko, počas cesty začal písať Child Haroldovu púť, svoje zrejme najslávnejšie dielo, ktoré malo byť sprvu paródiou na renesančný rytiersky epos, súčasne je však aj seba iróniou samotného básnika. Zároveň však dielo trefne postihuje rozpad tradičného západného sveta. Keď dielo vyšlo, stalo sa razom slávnym a rovnako tak aj básnik. Zrazu bol ospevovaný a dostal sa do literárnych salónov v Londýne. Dokonca ovplyvnil samotného Waltra Scotta, ktorý po prečítaní Child Haroldovej púte začal namiesto básnických poviedok písať historické romány. Medzitým Byron vystúpil aj v Snemovni lordov na strane whigov, ale jeho vystúpenia nemali veľký úspech. Ani osobný život Byronov v tej dobe nebol potešujúci, najprv sa po škandále rozišiel s Caroline Lambovou, potom si vzal jej sesternicu Annabellu Millbankeovú, ktorá bola bohatou dedičkou, aj keď z nižšej šľachtickej rodiny. Manželstvo síce bolo naplnené, vzišla z neho dcéra Ada, ale nebolo šťastné, lebo si vzájomne vôbec nerozumeli (Annabella bola založením racionálna a mala rada matematiku, George bol romantik a navyše neustále udržiaval intímnu korešpondenciu s nevlastnou sestrou). Roku 1816 musel Byron po politickom škandále opustiť vlasť a uchýlil sa do Švajčiarska. Tu mal našťastie aj niektorých priateľov, napr. P. B. Shelleyho a jeho ženu, ktorej nevlastná sestra Claire Clairmontová bola už v Anglicku Byronovou milenkou a tu spolu splodili dcéru Allegry. Od roku 1816 do roku 1823 žil Byron v Benátkach, kde našiel ďalší milostný vzťah, tentoraz s Teresou Guiccoli, ktorá sa kvôli nemu rozviedla. Nakoniec roku 1824 odišiel bojovať do Grécka za nezávislosť, nakazil sa však maláriou a zomrel pravdepodobne na sepsu - mal iba 36 rokov. Byron bol po svojej smrti viac oslavovaný národmi, ktoré bojovali za nezávislosť, ako vo vlastnej krajine, kde bol pokladaný za bezbožného.
Najväčším básnikovým dielom bola Child Haroldova púť, ktorá má štyri spevy a ktorú básnik písal na základe svojich zážitkov z cestovania. Skladba je to satirická, ironická, ale ironizuje nielen renesančné rytierske eposy, ale aj samotného básnika. Najväčším prínosom diela je to, že vytvára tzv. moderný epos. Pre čitateľov potom bolo príznačné, že hrdina bojuje proti bezpráviu a za nezávislosť. Týmto eposom Byron ovplyvnil svetovú literatúru, najmä romantickú, pretože byronský hrdina, čiastočne autobiografický, sa stáva priamo samotným literárnym typom.