Julius Caesar bol antický politik a vojvodca. Pochádzal z aristokratickej rodiny a dospieval v nepokojnej dobe, keď Rím bojoval s vlastnými provinciami a v samotnom Ríme prebiehala vojna medzi politickými frakciami. Zvíťazil diktátor Sulla a Caesarov život bol v ohrození, pretože časť jeho rodiny patrila k nepriateľskej politickej frakcii, ale vďaka rodinným známostiam zo strany matky získal milosť. V tej dobe preventívne utiekol do Ázie, kde sa pripojil k rímskej armáde a osvedčil sa vo vojenských i diplomatických súbojoch.
Sulla sa po niekoľkých rokoch vzdal diktatúry, obnovila sa republika a Caesar sa mohol vrátiť späť do Ríma. Spočiatku sa nevenoval politike, ale pôsobil ako právnik a obhajca. Študoval rétoriku u slávnych filozofov a vďaka rečníckym schopnostiam jeho sláva rástla. Počas plavby bol prepadnutý a uväznený pirátmi, ktorí za neho požadovali výkupné. Po prepustení zhromaždil loďstvo, dopadol pirátov a nechal ich ukrižovať. V Ríme ho zvolili vojenským tribúnom a quaestorom, čím Caesar zahájil politickú dráhu. Politickú moc využil na to, aby ostro vystupoval proti politickým oponentom, ale zároveň konal múdro a získal na svoju stranu ľud i rad bohatých rodín.
Viedol nákladný život, kvôli ktorému sa silne zadlžil. Vďaka politickému vplyvu časť dlhov odstránil, napriek tomu nakoniec musel odísť do Hispánie. Táto rímska provincia sa nachádzala na území dnešného Španielska a Portugalska a Caesar v nej preukázal vojenské a strategické schopnosti. Vďaka vojnovým úspechom získal popularitu medzi vojakmi, ale rovnako korisť, vďaka ktorej mohol čiastočne zaplatiť dlhy. Po tomto triumfe bol Caesar zvolený konzulom, najvyšším rímskym úradníkom. Dokázal vyjednať spojenectvo s Pompejom a Crassom, takže vyšachoval druhého konzula Bibula a založil tzv. prvý triumvirát. Caesar sa stal správcom niekoľkých provincií a zameral sa primárne na Galiu, ktorá dávala možnosť dobývať územia na sever od provincie. Caesar v dobývaní postupoval systematicky a kúsok po kúsku dobýval územia dnešného Nemecka a Francúzska. V Ríme jeho popularita raketovo rástla, lebo tieto územia boli doteraz neprebádané a divoké oblasti pod nadvládou barbarov. Došiel až k Rýnu a k Temži v Británii. Následne čelil niekoľkým vzburám, ale zakaždým ich úspešne potlačil, získal na svoju stranu väčšinu kmeňov a ulúpil ohromnú korisť, vďaka ktorej sa stal jedným z najbohatších Rimanov. Z tohto obdobia pochádza slávne dielo Zápisky o galskej vojne.
Caesar bol zamestnaný bojmi v Gálii. Toho využili jeho odporcovia a zjednotili sa, navyše prišiel o spojenectvo s Pompejom, ktorý sa stal konzulom. Senát nariadil rozpustenie jeho armády a zakázal mu uchádzať sa znovu o funkciu konzula. Caesar sa vojska odmietol vzdať, pretože to bola jeho jediná obrana pred žalobou a stratou postavenia. Namiesto toho zhromaždil légie, vytiahol na Rím a zahájil občiansku vojnu. Pri prekročení hraničnej rieky Rubikon prehovoril slávny výrok „kocky sú hodené“. Postupoval ríšou a postupne sa na jeho stranu pridávalo stále viac vojakov a politikov. Pompeius utiekol a Caesar zlikvidoval jeho spojencov. Niekoľkokrát bol zvolený konzulom, až bol nakoniec vymenovaný doživotným diktátorom. Caesar bol na vrchole moci a upevňoval kult osobnosti, vďaka ktorému bol vyobrazovaný ako neporaziteľný a polobožský vládca. Vykonával rozsiahle reformy, zakladal nové kolónie a udeľoval občianstvo ľuďom v provinciách, aby mali k Rímu silnejšie puto. Jeho rastúca moc vzbudzovala obavy, ktoré viedli k rozsiahlemu sprisahaniu vplyvných politikov, najmä senátorov. Tí začali plánovať diktátorovo odstránenie. Všetko vyvrcholilo, keď bol Caesar vylákaný do senátu a dobodaný skupinou dohodnutých senátorov.