Boris Johnson je novinár, historik, politik a bývalý premiér Spojeného kráľovstva a predseda Konzervatívnej strany. Narodil sa v Spojených štátoch amerických, kde jeho otec študoval na Kolumbijskej univerzite, takže je iba druhým britským premiérom narodeným mimo britského územia. Čoskoro po americkom pobyte sa rodina vrátila späť do Británie a žila v Oxforde, kde začala študovať jeho matka. Aj v nasledujúcich rokoch rodina často cestovala, kým sa neusadila blízko mestečka Winsford. Johnson bol od detstva nadaný a učenlivý a prejavoval veľké ambície. Pri pobyte v Bruseli navštevoval Európsku školu a naučil sa vďaka tomu francúzsky. Po návrate do Anglicka získal štipendium a začal navštevovať internátnu školu Eton College, na ktorej začal byť extrovertnejší, pôsobil v debatnom klube a získal rad dôležitých priateľov. Potom začal študovať filozofiu a antickú literatúru na Oxforde. Tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Allegrou Mostyn-Owen.
Po dokončení štúdia na Oxforde sa usadil v Londýne a začal pracovať v novinách The Times, ale čoskoro bol z redakcie prepustený, pretože chcel presláviť vlastného krstného otca a pripísal mu preto slávny citát. Potom začal pôsobiť v denníku The Daily Telegraph a vďaka osobitému štýlu si vybudoval široký okruh čitateľov. V 90. rokoch sa preslávil ako silný kritik európskej integrácie. Tým si vytvoril rad priaznivcov, ale takisto kritikov, ktorí odsudzovali jeho lživé články, v ktorých tvrdil napríklad to, že euro mince spôsobujú choroby alebo že EÚ plánuje vyhadzovať do povetria neekologické budovy. Johnsonove články mali veľký vplyv na rozvoj britského euroskepticizmu alebo na založenie euroskeptickej strany UKIP, ktorá hrala dôležitú úlohu počas Brexitu.
Na začiatku 90. rokov sa rozviedol a o niekoľko rokov neskôr sa zoznámil s právničkou Marin Wheelerovou. Po svadbe sa presťahovali do londýnskej štvrte Islington, ktorá je považovaná za centrum liberálnych intelektuálov. Johnson pod vplyvom prostredia zmenil niektoré konzervatívne politické postoje. V tejto dobe sa v novinárskej práci zameral čisto na politické stĺpčeky a začal zvažovať politickú kariéru, ale v Konzervatívnej strane nemal veľkú podporu. V roku 1998 začal vystupovať v satirickej relácii Have I Got News for You na BBC a stal sa populárnym zabávačom. V roku 2003 dostal cenu BAFTA za najlepšiu zábavnú reláciu. Okrem toho sa stal šéfredaktorom v časopise The Spectator a pod jeho vedením sa časopisu ekonomicky darilo.
V roku 2001 využil rastúcej popularity a vstúpil do politiky ako člen Konzervatívnej strany, ktorá ho prestala odmietať a začala v ňom vidieť nádejného politika. Vďaka úspechu vo voľbách sa dostal do parlamentu, ale v prvých rokoch nebol príliš výrazný a často sa ani nezúčastňoval hlasovania. Postupom času sa však v politike zabýval a ako nadaný rečník sa stal jedným z najobľúbenejších konzervatívnych politikov. Po voľbách v roku 2005 sa opäť dostal do parlamentu a vďaka mnohým ďalším aktivitám patril medzi troch najlepšie zarábajúcich poslancov.
V roku 2008 si pripísal prvé veľké politické víťazstvo, keď kandidoval na starostu Londýna a získal takmer 80 % hlasov. Ako starosta sa zameriaval na zníženie kriminality alebo na podporu hromadnej dopravy. Napriek niekoľkým škandálom bol obľúbeným starostom a roku 2012 bol zvolený aj druhýkrát. V roku 2015 sa vrátil do parlamentu a výrazne sa zapojil do kampane ohľadom vystúpenia Británie z Európskej Únie. Johnson podporoval odchod z EÚ a nadviazal tým na svoj celoživotný euroskepticizmus. Od roku 2016 pôsobil ako minister zahraničia, ale bol kritizovaný za diplomatickú nešikovnosť a o dva roky neskôr rezignoval. V roku 2019 sa stal predsedom Konzervatívnej strany a následne britským premiérom. Ako hlavný cieľ označil dokončenie Brexitu a na konci roka 2019 s touto témou drvivo vyhral voľby. Pokračoval ako premiér, ale jeho popularita postupne klesala, hlavne kvôli kopiacim sa škandálom a chaotickým krokom počas pandémie covidu-19. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa stal jedným z najviditeľnejších západných politikov a na krátku dobu to obnovilo jeho popularitu, ale sériu domácich škandálov neustál a v lete roku 2022 oznámil rezignáciu. Odvtedy pôsobí ako bežný poslanec.