Erich Maria Remarque, vlastným menom Erich Paul Remark, bol nemecký spisovateľ tvrdo vystupujúci proti vojne.
Erich sa narodil v meste Osnabrück v Dolnom Sasku rodičom Peterovi Franzovi Remarkovi a Anne Marii Remarkovej. Pochádzal zo štyroch detí. Po ukončení obecnej školy študoval na učiteľskom ústave v Münsteri. Jeho štúdiá prerušila prvá svetová vojna, kam musel narukovať, keď mal presne 18 rokov. Čoskoro bol na západnom fronte ranený a do konca vojny prežíval v lazarete (nemocnica pre ranených vojakov).
Aj keď vojna skončila, Remarkovo trápenie nie. Nedokázal sa začleniť do spoločnosti, nevedel ani, aké povolanie si zvoliť. Vystriedal maliarstvo, hudbu, chvíľu bol automobilovým pretekárom, tiež učil. Nič z toho však nevykonával dlho. Snažil sa cestovať, navštívil mnoho európskych krajín (Švajčiarsko, Taliansko, balkánske krajiny, Turecko). Oženil sa s Ilse Juttou Zambonovou, ich manželstvo bolo šťastné asi 5 rokov. Potom sa rozviedli, ale pred druhou svetovou vojnou sa znovu vzali, aby sa Ilse nemusela vrátiť do nacistického Nemecka. Spolu odcestovali do USA, aby unikli ďalšej vojne. Tam sa však ich manželstvo neskôr predsa len definitívne rozpadlo.
Únik do USA bol však rozumným krokom, pretože ihneď po vypuknutí druhej svetovej vojny bol Remarque zaradený na zoznam zakázaných autorov a kníh. Propaganda ho označila za Žida, ktorý sa v skutočnosti volal Kramer, a keby bol zostal v Nemecku, celkom určite by skončil v koncentračnom tábore. Tam napokon zomrela jedna z jeho sestier.
Po skončení druhej svetovej vojny žil Remarque striedavo v USA a vo Švajčiarsku, ale už nikdy sa nevrátil do rodného Nemecka. Znovu sa oženil, a to s americkou herečkou Paulette Goddard (predtým bola ženou Charlieho Chaplina). S ňou dožil až do konca svojho života, zomrel na zlyhanie srdca na klinike vo švajčiarskom Locarne.
Remarqueovo dielo postihuje všetky jeho zážitky a udalosti z jeho života. Najčastejšie píše o vojne a vojnových udalostiach, pretože sám zažil prvú svetovú vojnu a tú druhú sledoval z diaľky. Písal aj o automobilových pretekoch, ktoré neboli len jeho koníčkom, ale v určitej dobe jeho života aj jeho povolaním. Sám sa prihlásil k „stratenej generácii“, čo bola generácia (nielen) spisovateľov, ktorí v mladosti slúžili v prvej svetovej vojne.
Jeden z prvých Remarqueových románov nesie názov Stanica na obzore a pojednáva práve o automobilových pretekoch a pretekároch. Kniha prináša dokonale vystihnuté postavy chlapcov či chlapov, ktorí sa venujú automobilizmu, majú medzi sebou priateľstvo, ale aj rivalitu, získavajú vďaka svojmu atraktívnemu zamestnaniu záujem žien a prežívajú dobrodružstvo bohémskeho života.
Vojnovú tematiku spracováva román Na západnom fronte pokoj, ktorý sa stal asi najslávnejším. Je do značnej miery autobiografický a popisuje zážitky z vojny na generáciu, ktorá síce nezomrela na fronte, napriek tomu bol jej život vojnou úplne zničený (viď samotný Remarque, ktorý sa po vojne nedokázal zaradiť do normálneho života).
Z medzivojnového obdobia je potom kniha Traja kamaráti, ktorá pojednáva o troch priateľoch, ktorí vlastnia autodielňu. Žijú si bohémskym životom až do doby, kým sa k nim nepridá dievča Pat z vyššej spoločnosti. Aj jej sa páči bohémsky život, ale čoskoro sa ukáže, že dievča trpí tuberkulózou. Hoci sa všetci snažia jej pomôcť a postupne rozpredajú takmer všetko, čo majú, Pat nakoniec tejto zákerní choroby podľahne.
Víťazný oblúk sa už zase blíži k vojne, tentoraz tej druhej svetovej. Odohráva sa v predvečer vojny vo Francúzsku a je plný rozporuplných okamihov v životoch všetkých postáv.
Čierny obelisk je potom román, ktorý sa dejovo vracia na koniec prvej svetovej vojny a popisuje najmä zúfalú situáciu Weimarskej republiky (povojnového Nemecka), kde panuje obrovská inflácia, dražoba, ale v niektorých okamihoch sú hrdinovia knihy aj šťastní. Celá zúfalosť doby však vyústi v nástup nacizmu a vypuknutie druhej svetovej vojny.