Heinrich Himmler bol vedúci člen nacistickej strany a organizátor holokaustu. Pochádzal z katolíckej rodiny a študoval na gymnáziu, kde jeho otec pracoval ako zástupca riaditeľa. Už v tejto dobe sa zaujímal o politiku a aktuálne dianie. V priebehu prvej svetovej vojny absolvoval dôstojnícky výcvik, ale kvôli ukončeniu vojny ho nestihol využiť v praxi. Počas štúdia agronómie na Technickej vysokej škole v Mníchove sa začal stretávať s nacistami. V roku 1923 vstúpil do nacistickej strany a pridal sa k jednotkám SA. Po neúspešnom pokuse nacistov o štátny prevrat prišiel o prácu a ocitol sa bez peňazí. To prehĺbilo jeho nenávistné postoje a oddal sa štúdiu antisemitských a okultných spisov. Stal sa jedným z najaktívnejších nacistov, posilnil jednotky SS a vďaka silne rasistickým teóriám získal Hitlerovu dôveru.
V roku 1929 sa stal ríšskym vodcom SS a začal sa významne podieľať na nacistickej propagande. Hospodársku krízu na začiatku 30. rokov prezentoval ako zlyhanie nemeckej vlády a židovské sprisahanie. Z jednotiek SS postupne vytvoril elitný a početný vojenský oddiel, ktorého príslušníci museli spĺňať prísne požiadavky rasovej čistoty. V roku 1933 bol povýšený do funkcie ríšskeho vedúceho, čo bola druhá najvyššia nacistická hodnosť. Po nástupe nacistov k moci zriadil v Dachau prvý koncentračný tábor a čoskoro pokračoval v zriaďovaní ďalších táborov. Najprv do nich posielal hlavne politických odporcov, ale čoskoro ich začal využívať ako nástroj rasovej a genetickej selekcie, takže do nich posielal židov, Rómov a každého, kto podľa neho spadal do telesne či rasovo menejcenné kategórie.
Himmler hromadil moc aj funkcie a v roku 1934 prevzal riadenie gestapa. Podieľal sa na likvidácii vedenia SA, vďaka ktorej stúpol význam jeho jednotiek SS. Napriek pôvodu zo silne katolíckej rodiny sa stal jedným z najhorlivejších odporcov cirkvi a podporoval tvrdé zásahy proti veriacim. Rolu zohrávala jeho záľuba v okultných a pohanských teóriách, ktorými chcel kresťanstvo nahradiť. Zaoberal sa východnou Európou a vypracoval plán, podľa ktorého malo byť pôvodné obyvateľstvo postupne zotročené alebo vyhnané a nahradené Nemcami. Úzko spolupracoval s Heydrichom a podporoval jeho tvrdú vládu v Protektoráte Čechy a Morava.
Nakoniec prevzal kompletnú organizáciu židovského vyhladzovania a bol zodpovedný za vybudovanie rozsiahlej siete koncentračných táborov. Na začiatku vojny sa židia zabíjali zastrelením, ale to Himmlera znechutilo a obával sa, že hromadné popravy týmto spôsobom budú mať negatívny vplyv na psychické zdravie nacistických vojakov. Na jeho príkaz boli vybudované plynové komory, ktoré ponúkali jednoduchý a mechanický spôsob masového vyvražďovania. Je považovaný za hlavného architekta holokaustu, lebo výrazne urýchlil popravy a podporoval totálnu likvidáciu rôznych skupín obyvateľstva. Po atentáte na Heydricha zintenzívnil teror vo východnej Európe a na území Poľska budoval nové vyhladzovacie tábory, z ktorých najznámejší je Treblinka.
Ku koncu vojny začal preberať rovnako vojenské velenie, ale kvôli nedostatočným skúsenostiam v tejto úlohe zlyhal, bol zbavený velenia a Hitler mu prestal dôverovať. Himmler následne začal na vlastnú päsť vyjednávať prímerie so spojencami. Keď sa to Hitler dozvedel, považoval to za zradu a zbavil ho všetkých funkcií. Súbežne s tým sa ukázalo, že jeho plán rokovať so spojencami nemá šancu na úspech. Pokúsil sa utiecť, ale pri kontrole bol zajatý a prevezený na výsluch, počas ktorého spáchal samovraždu rozhryznutím kyanidovej kapsuly, ktorú mal ukrytú v ústach.