Johann Wolfgang von Goethe bol nemecký básnik, prozaik, filozof, právnik, politik a dramatik, ktorý tvoril v období nemeckého romantizmu. Narodil sa 28. augusta 1749 vo Frankfurte nad Mohanom do zámožnej rodiny. Jeho otec bol cisárskym radcom. Syna podporoval vo vzdelaní, preto mladý J. W. Goethe študoval cudzie jazyky, najmä gréčtinu, latinčinu, hebrejčinu, angličtinu a taliančinu. Venoval sa tiež šermu a jazdil na koni. Študoval práva v Lipsku a v Štrasburgu, kde sa zoznámil s J. G. Herderom (filozof, spisovateľ), s ktorým stál pri zrode hnutia Sturm und Drang. J. G. Herder bol obdivovateľom W. Shakespeara, čím prehĺbil Goethov obdiv k tomuto anglickému autorovi, ktorý ho sprevádza až do smrti. Pri štúdiách sa začal J. W. Goethe venovať aj vlastnej tvorbe, najmä poézii. Po štúdiách pôsobil krátko pri ríšskom komornom súde, kde sa stretáva s Lottou Buffovou. Jej príbeh ho inšpiroval v románe Utrpenie mladého Werthera. Roku 1775 sa J. W. Goethe presťahoval do Weimaru, kde začal pracovať ako právnik a stal sa ministrom štátnej správy pri dvore. J. W. Goethe veľa cestoval do zahraničia, najmä do Talianska, kde navštevoval hlavne Rím, tu ho uchvátili antické pamiatky. Rád jazdil aj do Čiech, kde navštevoval hlavne kúpeľné mestá ako Karlovy Vary, Teplice a tiež Mariánske Lázne. Práve tam roku 1821 stretol svoju poslednú lásku, mladú Ulriku von Lewetzov. Vekový rozdiel bol markantný. Ulrike bolo len sedemnásť rokov. J. W. Goethe ju požiadal o ruku, ona však odmietla. Svoj neúspech popísal v básni Mariánskolázeňská elegie. Ako už bolo vyššie spomenuté, J. W. Goethe sa nechal inšpirovať vo svojej rytierskej hre Götz z Berlinchingu slávnym W. Shakespearom. Toto dráma malo veľký úspech najmä u mladej generácie. Roku 1775 vytvoril ďalšiu hru Clavigo a Stella. V týchto rokoch začal J. W. Goethe pracovať na svojom veľdiele Faust. V roku 1779 vznikla hra Ifigenia na Tauride, ktorá bola inšpirovaná Euripidovou tragédiou Ifigenia v Tauride. V tomto veršovanom diele rieši hlavná hrdinka vnútorný konflikt, rozhodujúc sa medzi vďačnosťou a rodinným putom. Poukazuje, že minulosť nemožno prekonať pomstou, ale odpustením a pochopením. J. W. Goethe začal opäť cestovať. Navštívil Švajčiarsko a svoju milovanú Taliansko. Po návrate do Weimaru sa opäť stretol s Friedrichom Schillerom a prehĺbili svoj priateľský vzťah a začali spolu tvoriť. V roku 1798 publikovali spoločne niekoľko balád. Roku 1805 umiera F. Schiller. Začiatok 19. storočia nebol pre J. W. Goetheho príliš pozitívny, niekoľkokrát vážne ochorel, čo malo za následok obmedzenie tvorby. Roku 1806 sa Goethe oženil. Vzal si Christianu Vulpiusovú a tiež tohto roku dokončil prvý diel Fausta. Ďalšia strata prišla po 10 rokoch manželstva, keď jeho žena zomrela. Táto rana osudu znamenala pre J. W. Goetheho ďalšiu bolesť a zmar. V posledných rokoch života sa J. W. Goethe snažil dokončiť svoje rozpracované diela, preto už toľko necestoval. Svoje celoživotné dielo Faust dokončil roku 1831 a rok potom zomrel vo svojich 82 rokoch vo svojom dome vo Weimare.
FAUST
Jedná sa o veršované filozofické dráma, ktoré je rozdelené na dve časti. Prvý diel je prevažne dejový. V druhom diele sa objavuje viac filozofie. Samotný dej rozpráva príbeh lekára Fausta, ktorý sa stáva hračkou stávky medzi Bohom a diablom Mefistom. Boh verí, že Faust odolá zvodom diabla, ale samotný Faust je presvedčený o tom, že štúdium, hromadenie informácií a bádanie ho ničomu nenaučilo, a preto využije ponuku Mefista, ktorý mu sľúbil, že mu splní všetky želania. Akonáhle však Faust nájde v niečom uspokojenie, musí sám slúžiť Mefistovi. Začína etapa, kedy si Faust užíva života a všemožných radostí. Spoznáva tiež sličnú Markétku. Je ňou očarený natoľko, že s ňou vďaka Mefistovi strávi noc. Markétka mu lásku opätuje, bohužiaľ tým upadá v opovrhnutí, následne zabije svoje a Faustovo dieťa a je odsúdená na popravu. V druhom diele Faust ľutuje smrti mladej Markétky. Ani peniaze, ani láska krásky Heleny nedopomohli Faustovi k spokojnosti. Zmysel svojho života nachádza až ako slepý starec, ktorý zúrodní kúsok pôdy. Jeho duša neprepadne peklu, pretože jeho zámer, pomáhať druhým ľuďom, bol silnejší ako zmluva s diablom. Prvý aj druhý diel Fausta preložil Otokar Fischer.