Charles Dickens, celým menom Charles John Huffam Dickens, bol anglický prozaik.
Jeho otec bol úradníkom finančnej správy vojenského námorníctva, avšak otec aj matka boli dosť rozhadzovační a len ťažko udržiavali stredostavovské postavenie. Dickens pochádzal z ôsmich detí, relatívne šťastné detstvo prežil v Chathame v Kente, kde aj chodil do školy. Potom, čo bol otec uvrhnutý do väzenia pre dlžníkov, bol malý Charles (vo veku 12 rokov) nútený ísť po prvýkrát do práce, našiel ju v továrni na leštidlá. Potom navštevoval strednú školu, pracoval ako advokátsky pisár (vedel výborne telocvik), ďalej sa vzdelával. Jeho kariéra postupovala cez súdneho zapisovateľa až po parlamentného spravodajcu a novinára. Chvíľu to vyzeralo, že sa stane hercom, ale potom predsa len zakotvil naplno v literatúre. V roku 1836 sa oženil s Catherine Hogarthovou, manželstvo bolo dlho šťastné a vzišlo z neho 9 detí. Hoci bol Dickens milujúci manžel aj otec, správal sa k deťom prísne. Po 22 rokoch došlo k rozvodu. Okrem písania sa angažoval vo verejnom živote, amatérsky hral divadlo, zaoberal sa spiritizmom, ale tiež sa zaujímal o geológiu a paleontológiu, rád sa prechádzal Londýnom, o ktorom mal neuveriteľné znalosti. Podnikol tiež cestu po Spojených štátoch a Kanade. V súkromí však býval svárlivý, sebaľútostivý a niekedy až hysterický.
Medzi jeho prvé významnejšie diela patrí Kronika Pickwickovho klubu (1937), ide o román, ktorý ale vznikol pôvodne z poviedok uverejňovaných na pokračovanie časopisecky, má humoristické rysy a pojednáva o cestách pána Pickwicka a jeho sluhu Sama Wellera (ten je niekedy prirovnávaný k Sanchovi Panzovi). Ďalším románom bol preslávený Oliver Twist, ktorý vychádza z autorovho detstva, rozpráva o núdznom chlapcovi z chudobinca, ktorý je zneužitý lúpeživou bandou pre ich účely. Chlapec je nakoniec zachránený bohatou rodinou, získava postavenie aj peniaze, naopak zločinci sú potrestaní. Súčasnou aj dnešnou kritikou je tento román najviac kritizovaný za sentimentálnu idealizáciu - najmä Oliverových záchrancov. Aj Starožitníkov krám môžeme vidieť ako odraz autorových životných skúseností. Majiteľ londýnskeho obchodu so starožitnosťami na jednej strane miluje svoju vnučku Nell, na druhej strane nedokáže ovládať svoju túžbu po hazarde. Nesplatené pôžičky od úžerníka ho donútia opustiť Londýn aj s vnučkou. Americké poznámky vznikli práve z jeho cesty po Spojených štátoch - dôkladný čitateľ z nich vyčíta ako obdiv k tamojšej demokracii, tak aj kritiku jej nedostatkov. Alegorickou poviedkou je Vianočná koleda, ktorá opäť pojednáva o úžerníkovi, ktorý je chamtivý a zlý, ale keď sa mu na Štedrý deň zjaví tri duchovia, ktorí ho varujú pred jeho ďalším osudom, úžerník sa nakoniec polepší. Románom s najviac autobiografickými rysmi je určite David Copperfield, kde nájdeme výborne skomponované zápletky, dokonale prepracované charakterové typy, zložitejšiu výstavbu syžetu a tiež po prvýkrát v Dickensových dielach použitú ich-formu. Aj román Malá Dorritka vychádza čiastočne z autorových zážitkov, dievčatko vyrastá vo väzení pre dlžníkov, potom však získava bohatstvo, lásku aj šťastie. Nádejné vyhliadky je posledným dokončeným románom, kde vystupuje chudobný chlapec Pip, ktorý najprv zažíva nádej vďaka finančnej odmene za pomoc utekajúcim trestancami, dostane sa do vysokej spoločnosti, bohato sa ožení, ale nakoniec vytriezvie, pretože bohatí ľudia automaticky neznamenajú lepších ľudí. Nedokončeným románom potom zostal Náš spoločný priateľ.
Dickens zomrel druhý deň potom, čo ho ranila mŕtvica, a je pochovaný vo Westminsterskom opátstve. Do dnešných dní je uznávaný ako jeden z najväčších realistických spisovateľov a tvorca tzv. viktoriánskeho románu.