Winston Churchill bol britský politik, ministerský predseda a spisovateľ.
Narodil sa v roku 1874, a to do šľachtickej rodiny vojvodov z Marlborough. Absolvoval Kráľovskú vojenskú akadémiu v Sandhurste, a bol tak predurčený pre službu v armáde. Ako vojak bojoval v Ázii a takisto sa zúčastnil bojov v búrskej vojne.
Pomerne skoro sa však nechal zlákať na politickú dráhu, ktorá mala v jeho rodine tradíciu. V počiatkoch svojej politickej kariéry bol členom Liberálnej strany a v jej farbách sa stal aj ministrom. Najprv viedol ministerstvo obchodu a neskôr ministerstvo vnútra. V roku 1911 sa postavil do čela britského námorníctva ako prvý lord admirality.
Začiatok prvej svetovej vojny znamenal pre Churchilla veľké politické problémy. Presadil totiž vylodenie v Gallipoli, ktoré malo za cieľ ovládnuť Dardanelský prieliv. Operácia však skončila fiaskom a Churchill sa musel z politiky stiahnuť. Vrátil sa do nej až na konci 1. svetovej vojny a od roku 1919 zastával funkciu ministra vojny a o dva roky neskôr sa stal ministrom kolónií.
Od druhej polovice 20. rokov začal spolupracovať s Konzervatívnou stranou a stal sa jej ministrom financií. 30. roky Churchillovi príliš nepriali, stal sa opozičným hlasom vo vlastnej strane a konzervatívci ho nepúšťali do najvyšších poschodí politiky. Bol zásadným kritikom ústupkov, ktoré robila Veľká Británia pod vedením premiéra Chamberlaina voči nacistickému Nemecku a neschvaľoval Mníchovskú dohodu.
Jeho chvíľa prišla v septembri 1939, keď sa znova stal lordom admirality, a predovšetkým potom v máji 1940, keď sa ujal kresla predsedu vlády. Stal sa jedným zo symbolov boja proti Hitlerovi a nacistickému Nemecku. Krajina pod jeho vládou dokázala ustáť bitku o Britániu a následne sa postaviť po bok spojencov a poraziť Nemecko. Winston Churchill sa ako predstaviteľ významnej spojeneckej krajiny zúčastnil všetkých troch konferencií, kde sa rozhodovalo tak o vývoji vojny, ako aj o povojnovom usporiadaní sveta: išlo o konferencie v Teheráne, na Jalte a v Postupime.
Hoci Churchill bol symbolom víťazstva nad Hitlerom a koniec vojny priniesol ľuďom v Británii silnú eufóriu, nedokázala jeho Konzervatívna strana vyhrať povojnové voľby. Churchill sa na niekoľko rokov musel stiahnuť do pozadia a do politiky hovoriť iba z opozície. Po voľbách v roku 1951 sa však znova vrátil na vrchol a stal sa opäť ministerským predsedom. Premiérom zostal až do roku 1955, keď bol nútený na funkciu rezignovať zo zdravotných dôvodov.
Keď v roku 1965 zomrel, dostalo sa mu štátneho pohrebu, ktorý bol dovtedy vyhradený len členom kráľovskej rodiny.
Už od svojich vojenských čias, počas ktorých Churchill často pôsobil ako vojnový dopisovateľ, sa u neho prejavoval literárny talent. Ten zúročil predovšetkým pri spísaní monumentálneho šesťzväzkového diela Druhá svetová vojna, za ktoré mu bola v roku 1953 udelená Nobelova cena za literatúru.
S Winstonom Churchillom sa spájajú aj niektoré kontroverzné udalosti a postoje. Z dnešného pohľadu sú zrejme najproblematickejšie jeho imperialistické názory, ktoré počas svojho pôsobenia na ministerstvách aj v úrade premiéra často veľmi tvrdo presadzoval. Ďalej je v tomto ohľade spomínaná Churchillova neschopnosť a neochota riešiť hladomor, ktorý v roku 1943 zasiahol Bengálsko, ktoré bolo v tom čase súčasťou britského impéria.
Aj napriek spomínaným kontroverziám je Winston Churchill považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností 20. storočia a stále zostáva symbolom vzdoru proti nacistickej zvôli a konečného víťazstva spojencov.