V rokoch 1929–1933 nastúpil do Bieleho domu politik Herbert Clark Hoover ako 31. prezident USA. Bol to prvý americký prezident, narodený západne od rieky Mississippi, za ktorého vlády prebehla Veľká hospodárska kríza. Syn kvakerov, prisťahovalcov z Nemecka a Švajčiarska. Jeho rodičia – otec kováč a majiteľ obchodu s náradím a matka (pôvodom Kanaďanka) boli kvakeri. Ako dvojročný bol Herbert postihnutý záchvatom „krupice.“ Vtedy si všetci mysleli, že malý „Bertie“ zomrel. Našťastie ho jeho strýko John resuscitoval. Malý Herbert síce navštevoval školy, avšak jeho jedinou knihou na čítanie bola iba biblia. Veľmi skoro osirel. V roku 1880 mu zomrel otec na infarkt a o 4 roky neskôr skolil jeho matku týfus. Malý Bertie osirel. Mal iba 10 rokov. Sirotkov (starší brat a mladšia sestra) sa ujal ich strýko Allen Hoover na neďalekej farme. V novembri 1885 bol Herbert poslaný k ďalšiemu strýkovi, kvakerskému lekárovi a obchodníkovi Johnovi Minthornovi do Newberngu v Oregone, ktorého vlastný syn zomrel predtým. Vo trinástich rokoch opustil školu Friends Pacific Academy, aby sa mohol stať kancelárskym asistentom pre realitnú kanceláriu svojho strýka. Aj napriek tomu, že školu nedokončil, naučil sa písaniu na stroji, účtovníctvu a matematike v nočnej škole.
V sedemnástich rokoch nastúpil na Standfordskú univerzitu. Tu pôsobil ako manažér baseballového aj futbalového tímu. Promoval v roku 1895. Začal pracovať v rôznych nižších banských profesiách v pohorí Sierra Nevada. V poslednom ročníku sa zamiloval do spolužiačky Lou Henry, dcéry bankára z Monterey v Kalifornii. Tú v roku 1898 pojal za svoju manželku. Manželstvo vydržalo až do smrti Lou a to až do roku 1944.
Hooverova politická kariéra nabrala obrátky pred rokom 1914. Hoci málo známy, vďaka jeho službe vo Wilsonovej administratíve, bol nominovaný na kandidáta v prezidentských voľbách v roku 1920 za republikánsku stranu. V roku 1921–28 zastával vysokú funkciu ministra obchodu. Po celý ten čas si budoval podporu pre svoju prezidentskú kandidatúru. V roku 1928 sa objavil na zozname republikánov ako popredný kandidát. V tej dobe Hoover sústredil všetky sily na svoju kampaň. Nasledujúci rok sa mu podarilo verejnosť presvedčiť a bol zvolený ako 31. prezident USA. Veľkú podporu mal vo svojej žene. Tá sa chopila úlohy prvej dámy s obrovskou vervou. Prezentovala sa ako aktivistická žena, ktorá zosobňovala novú ženu povojnovej éry. Bola vysoko inteligentná, robustná a vedomá si mnohých ženských možností.
Pri nástupe do prezidentskej funkcie panovala v USA ekonomická stabilita. Čo sa však zmenilo už počas jedného roka, keď sa zrútil akciový trh a svoj nástup ohlásila Veľká hospodárska kríza. Tá spôsobila, že uprostred ekonomickej krízy bol Hoover v prezidentských voľbách v roku 1932 drvivo porazený demokratickým kandidátom Franklinom D. Rooseveltom.
Hoover si nehral na žiadne občianske práva. Bol pevne presvedčený o tom, že Afroameričania a ďalšie rasy majú osud vo svojich rukách. Apeloval na zlepšenie ich životnej situácie vzdelaním a individuálnou iniciatívou. Postupne začal odstraňovať Afroameričanov z vedúcich pozícií v Republikánskej strane.
Jeho politická cesta skončila v marci 1933, keď odišiel z Washingtonu. Zapísal sa do histórie ako jediný žijúci exprezident od roku 1933–1953.
Hoover podnikol v roku 1938 cestu do Európy, kde sa stretol s Adolfom Hitlerom, o ktorom neskôr prehlásil, že je šialený. Stále si ale myslel, že Nemecko nie je hrozbou pre USA a z tohto presvedčenia sa postavil proti zapojeniu Spojených štátov do druhej svetovej vojny. Pri tejto návšteve sa zdržiaval na loveckom zámočku Hermanna Göringa.