Miguel de Cervantes, celým menom Miguel de Cervantes y Saavedra, bol španielsky spisovateľ a dramatik. Na jeho príklade môžeme vidieť, že aj z chudobnej rodiny môže vzísť slávna osobnosť (hoci chudoba sa ho držala do konca života). Cervantes bol synom chudobných rodičov, jeho otec pracoval ako ranhojič. Vzdelania sa mu dostalo skôr náhodného a nesústaveného, najviac ho asi naučil humanista Juan López de Hoyos, ktorý mu dokonca nechal otlačiť niekoľko jeho mladistvých básní vo svojich dielach. Jeho ďalší osud je spojený s bitkami a vojnou. Roku 1569 odišiel do Talianska v službách kardinála Guilia Acquavivy, o rok neskôr vstúpil do vojska a v ďalšom roku sa zúčastnil pod vedením Juana de Austria námornej bitky pri Lepante, kde prišiel o ľavú ruku. V ďalších rokoch sa aj takto hendikepovaný zúčastnil ďalších ťažení na Korfu a do Tunisu. Roku 1575 sa vracal s odporúčacími listami do Španielska a žil nádejou, že bude povýšený na kapitána. Jeho loď však bola pri francúzskom pobreží prepadnutá berberskými pirátmi a Cervantes bol odvlečený do alžírskeho zajatia. Jeho sny sa na celých 5 rokov rozplynuli. Niekoľkokrát sa síce pokúsil o útek, ale neúspešne. Jeho rodina s obrovským úsilím zohnala peniaze na výkupné a nakoniec bol roku 1580 vykúpený mníchom z rádu trinitárov. Iróniou osudu však bolo, že po návrate do vlasti nemohol zohnať žiadne zamestnanie. O 4 roky neskôr sa oženil s mladou (osemnásťročnou) dievčinou pochádzajúcou z drobnej vidieckej šľachty a manželia sa usadili v južnom Španielsku, konkrétne v Seville. Cervantes sa živil ako nákupca obilia a oleja pre španielske loďstvo. Pritom sa snažil privyrobiť si literatúrou, ale romány ani divadelné hry mu veľa nevynášali. Pretože sa však nevyznal ani v obchodných transakciách, stal sa čoskoro obeťou podvodu. Za to bol exkomunikovaný z cirkvi a zostalo na neho jediné povolanie: vyberač daní. Ani to ho však neuchránilo pred dlhmi a niekoľkokrát bol uväznený pre insolvenciu. Zo Sevilly odišiel do Valladolidu, kde sa ale znovu dostal do väzenia, tentoraz pre podozrenie z vraždy, lebo pri prahu jeho dverí bol nájdený mŕtvy šľachtic. Našťastie sa mu vražda nepreukázala, no jeho manželka sa s ním už dávno rozišla. Keď Cervantes vydal slávneho Dona Quijota, získal síce úspech a mnoho ochrancov, ale finančne na tom bol stále biedne. Zvyšok života prežil v Madride v podstate v chudobe.
Cervantesov najslávnejší román Don Quijote, celým názvom Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha, sa zapísal do dejín nielen španielskej, ale celoeurópskej literatúry. Jeho cieľom pôvodne bolo parodovať rytierske romány, ktorých sa v tej dobe objavilo na literárnej scéne naozaj mnoho. Román sa stal vzorom pre mnoho ďalších diel svetovej literatúry. Je to dané predovšetkým tým, že podáva hlboký obraz hlavného hrdinu a života vôbec. Na protikladnej dvojici Dona Quijota a jeho sluhu Sancha Panzy Cervantes ukazuje večné stretávanie ideálu s realitou, ilúzií a snov so zdravým rozumom, to všetko za spolupráce tragických i komických prvkov. Cervantes dokázal postavy prekresliť do najmenších detailov, nie sú to ploché postavy autorov pred ním. Vychádzajú ako z jeho života, tak z pozorovania ľudí okolo, k čomu mal koniec koncov mnoho príležitostí. Zaujímavým momentom je záver diela, keď umierajúci Don Quijote akoby získal rozum a prízemné" vnímanie sveta, zatiaľ čo vždy realistický Sancho Panza začína tiahnuť k idealizmu. Značný význam tohto diela môžeme vidieť jednak v tom, že niektoré ustálené obraty sa používajú dodnes (napr. donquijotizmus), ale aj v tom, že roku 2002, kedy bola usporiadaná anketa najvýznamnejších autorov sveta (spoločnosťou Norwegian Book Club), bol román zaradený medzi 100 najvýznamnejších diel beletrie vôbec."