Pierre Brice prišiel na svet ako Pierre Louis Baron de Bris. Pochádzal zo slávnej francúzskej šľachtickej rodiny. Otec bol námorným dôstojníkom a matka zostala v domácnosti, aby sa mohla plne venovať starostlivosti o malého Pierra a jeho sestru Yvonne.
Keď mal Brice iba jedenásť rokov, obsadili Francúzsko nacisti. Otec proti nim bojoval, zatiaľ čo zvyšok rodiny bol nútený utiecť na vidiek. V pätnástich rokoch sa Pierre stal prívržencom Charlesa de Gaulla a pridal sa k jeho hnutiu odporu. Hrôzy vojny preto poznal na vlastnej koži. Po vojne si jeho rodičia želali, aby sa stal architektom, jeho však viac fascinoval svet vojenstva. Preto sa dobrovoľne prihlásil do vojny v Indočíne, kde získal niekoľko vyznamenaní.
Po svojom návrate sa túžil stať hercom. Študoval herectvo u Grégoryho Chmary, potreboval však nejakú obživu. Preto začal predávať písacie stroje, tancoval so skupinou Trio Ganser a pracoval ako model v reklamnom priemysle. Prvú rolu získal v roku 1954, keď bol obsadený do snímky Pôjde do tuhého.
Ešte koncom päťdesiatych rokov si strihol niekoľko ďalších úloh vo filmoch ako sú Podvodníci, Záletník a Zrkadlo o dvoch tvárach. Jeho životná rola však mala ešte len prísť. Verejnosti je známy najmä vďaka svojmu stvárneniu postavy náčelníka indiánskeho kmeňa Apačov Vinnetoua v nemeckých filmoch, ktoré vznikli na motívy kníh Karla Maya.
K úlohe najslávnejšieho Indiána sa pritom dostal len náhodou. Vybraných bolo pôvodne dokonca niekoľko iných hercov. Potom ale Pierra Bricea uvidel filmový producent Horst Wendlandt na Berlínskom filmovom festivale a do úlohy ho chcel obsadiť. Režisér snímky Poklad na Striebornom jazere Harald Reinl mu úlohu ponúkol a okamžite na predchádzajúcich adeptov zanevrel.
Paradoxne to bol práve Brice, kto nechcel mať s úlohou Vinnetoua nič spoločné. Úlohu nepoznal a nevedel, čo od nej čakať. Presvedčil ho až jeho agent. Stal sa tak jedným z najobľúbenejších hercov druhej polovice minulého storočia.
Prvým „indiánskym“ filmom, v ktorom sa Brice objavil, bol Poklad na Striebornom jazere. Zahral si v ňom po boku svojho „pokrvného brata“ Old Shatterhanda v podaní Lexa Barkera. Táto dvojica zvládla natočiť ešte niekoľko filmov inšpirovaných tvorbou spisovateľa Karla Maya. V roku 1963 to bol Vinnetou, o rok neskôr Vinnetou – Červený gentleman a v roku 1965 Vinnetou – Posledný výstrel, v ktorom postava náčelníka kmeňa Apačov zomrela. Všetky tieto štyri snímky sú dodnes hodnotené veľmi dobre a patria medzi najobľúbenejšie westerny všetkých čias.
V nasledujúcich rokoch však vzniklo ešte niekoľko ďalších filmov, v ktorých Brice aj Barker stvárnili svoje najznámejšie postavy. Napríklad Vinnetou a Old Shatterhand v údolí smrti, Vinnetou a miešanka Apanači a Vinnetou a Old Firehand. Keďže Lex Barker bohužiaľ 11. mája 1973 v iba päťdesiatich štyroch rokoch tragicky zomrel po prekonaní infarktu, v poslednom návrate Vinnetoua sa už objaviť nemohol.
V roku 1998 vznikol Briceov posledný westernový film Vinnetou sa vracia, v ktorom deväťdesiatdeväťročný Pierre znova stvárnil postavu náčelníka Apačov. Tento pokus sa však u divákov nestretol s úspechom a v žiadnom prípade sa mu nepodarilo nadviazať na úspechy zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov.
Pochopiteľne Vinnetou nie je jediná postava, ktorú Brice za svoj život stvárnil. Zahral si v mnohých úspešných aj menej obľúbených filmoch, pre českých divákov však môže byť zaujímavá najmä snímka Výstrely v trojštvrťovom takte. Hlavnú ženskú rolu si tu totiž zahrala česká herečka Jana Brejchová, predstaviteľka Elišky Pomořanskej z Noci na Karlštejne, a my tak môžeme vidieť dokonca posteľovú scénu medzi touto kráskou a slávnym Indiánom.
Osobne sa stretol so svojím českým dabérom Stanislavom Fisherom a pri návšteve Prahy bol hosťom Karla Gotta.
V osobnom živote bol ženatý s Hellou Krekel, s ktorou žil až do svojej smrti na francúzskom vidieku. Spätne prijatie úlohy Vinnetoua veľmi ľutoval, keďže kvôli škatuľke obľúbeného Indiána nemal ponuky ani čas na iné úlohy. Zomrel na zápal pľúc v úctyhodných osemdesiatich šiestich rokoch.