Ego, fenomén komplexnej psychologickej štruktúry, sa „narodilo“ v ranom detstve. Jeho formovanie bolo ovplyvnené interakciami s primárnymi opatrovateľmi a prostredím. Prvé náznaky prejavu ega sa objavili v momentoch, keď si dieťa začalo uvedomovať svoju odlišnosť od ostatných, vnímať seba ako autonómnu bytosť s vlastnými potrebami a túžbami. Táto počiatočná fáza vývoja ega bola charakteristická egocentrickým pohľadom na svet, kde vlastné záujmy a pocity dominovali nad všetkým ostatným. Postupne, s pribúdajúcimi skúsenosťami a sociálnymi interakciami, ego začalo prechádzať procesom modifikácie a adaptácie. Dieťa sa učilo, že pre dosiahnutie svojich cieľov je potrebné brať do úvahy aj potreby a očakávania iných. Tento proces bol často sprevádzaný frustráciou a konfliktmi, ktoré však prispievali k ďalšiemu vývoju ega a jeho schopnosti regulovať vlastné impulzy a správanie.
V období dospievania ego prešlo významnou transformáciou. S nástupom puberty a hormonálnych zmien sa ego začalo intenzívnejšie zaoberať otázkami identity, sebahodnoty a sociálneho zaradenia. Dospievajúci sa snažili definovať seba samých, nájsť svoje miesto v spoločnosti a vytvoriť si vlastný systém hodnôt a presvedčení. Táto fáza bola charakteristická experimentovaním s rôznymi rolami a identitami, hľadaním autentickosti a snahou o sebaakceptáciu. Ego sa v tomto období stávalo citlivejším na kritiku a hodnotenie zo strany okolia, čo mohlo viesť k pocitom neistoty, úzkosti a nízkej sebahodnoty. Zároveň sa však rozvíjala aj schopnosť sebakritiky a sebareflexie, ktoré boli nevyhnutné pre ďalší rast a vývoj ega. Dôležitú úlohu v tomto procese zohrávali vzťahy s rovesníkmi, rodinou a autoritami, ktoré poskytovali dospievajúcemu spätnú väzbu a pomáhali mu formovať jeho identitu.
Počas dospelosti ego dosiahlo relatívnu stabilitu a integritu. Jednotlivec si vytvoril jasnejší obraz o sebe samom, svojich silných a slabých stránkach, a naučil sa efektívnejšie zvládať výzvy a stresové situácie. Ego sa stalo schopnejším regulovať vlastné emócie a správanie, prispôsobovať sa meniacim sa okolnostiam a budovať uspokojivé vzťahy s ostatnými. V tomto období sa ego často zameriavalo na dosahovanie osobných a profesionálnych cieľov, budovanie kariéry, založenie rodiny a prispievanie k spoločnosti. Dôležitú úlohu zohrávala aj sebarealizácia a hľadanie zmyslu života. Ego sa snažilo nájsť rovnováhu medzi vlastnými potrebami a potrebami iných, medzi osobným šťastím a spoločenskou zodpovednosťou. Táto fáza bola charakteristická aj prehlbovaním sebapoznania a rozvíjaním duchovných hodnôt.
V priebehu starnutia ego prešlo ďalšími zmenami a adaptáciami. S ubúdajúcimi fyzickými a mentálnymi silami sa ego muselo vyrovnať so stratou mladosti, zdravia a nezávislosti. Táto fáza bola často sprevádzaná pocitmi smútku, ľútosti a strachu zo smrti. Zároveň sa však otvárali aj nové možnosti pre sebareflexiu, bilancovanie života a hľadanie vnútorného pokoja. Ego sa mohlo zamerať na odovzdávanie skúseností a múdrosti mladším generáciám, na prehlbovanie vzťahov s rodinou a priateľmi, a na venovanie sa záľubám a aktivitám, ktoré prinášali radosť a uspokojenie. Dôležitú úlohu zohrávala aj akceptácia vlastnej mortality a príprava na odchod zo sveta. Ego sa snažilo nájsť zmysel a naplnenie aj v posledných rokoch života.
Ego, hoci sa prejavuje individuálne a jedinečne u každého človeka, podlieha aj vplyvom kultúrnych a spoločenských noriem. Spoločnosť formuje ego prostredníctvom hodnôt, očakávaní a ideálov, ktoré sú pre ňu charakteristické. Napríklad, v niektorých kultúrach je kladený dôraz na kolektivizmus a podriadenie individuálnych potrieb potrebám skupiny, zatiaľ čo v iných kultúrach je preferovaný individualizmus a sebarealizácia. Tieto kultúrne rozdiely sa prejavujú aj v spôsobe, akým sa ego formuje a prejavuje. Spoločenské normy tiež ovplyvňujú to, ako sa ego vníma seba samého a ako sa prezentuje navonok. Napríklad, v spoločnosti, kde je kladený dôraz na úspech a materiálne bohatstvo, sa ego môže zameriavať na dosahovanie týchto cieľov a snažiť sa o uznanie a obdiv zo strany okolia. Naopak, v spoločnosti, kde je dôležitá skromnosť a pokora, sa ego môže usilovať o sebauvedomenie a duchovný rast.
Rozvoj ega je komplexný a dynamický proces, ktorý prebieha počas celého života. Ego sa neustále mení a adaptuje na základe skúseností, interakcií s okolím a vnútorných procesov. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva sebapoznanie, sebareflexia a schopnosť učiť sa z vlastných chýb. Ego, ktoré je flexibilné, adaptabilné a schopné regulovať vlastné impulzy a emócie, je predpokladom pre psychickú pohodu a úspešné fungovanie v spoločnosti. Naopak, ego, ktoré je rigidné, egocentrické a neschopné akceptovať kritiku, môže viesť k problémom vo vzťahoch, v práci a v osobnom živ